Po vynútenej niekoľkomesačnej prestávke a dištančnom vzdelávaní sa v uplynulých dňoch vrátili deti do škôl. Ako si opäť privykli na školu, svoju pani učiteľku aj na staronový systém práce, sme sa porozprávali s Mgr. Líviou Slovinskou, zástupkyňou riaditeľky pre 1. stupeň na Základnej škole na Staničnej ulici v Košiciach.
Pani zástupkyňa, ako prebehlo otvorenie prvého stupňa po tak dlhej odmlke?
„Naša škola mala prerušené vyučovanie od 18. decembra minulého roku. Niektoré deti, ktoré mali výnimku z dištančného vzdelávania, boli v škole už skôr, či už z dôvodu práce rodičov v kritickej infraštruktúre, alebo z dôvodu, že sa nemohli dištančne vzdelávať. V prvé dni prišlo takmer 100 % žiakov, všetci vzorne disciplinovane, v rozostupoch, aj s platnými čestnými vyhláseniami o bezinfekčnosti. Veľmi ďakujem rodičom za vzorný prístup, aj škola prijala opatrenia, aby sme zamedzili ďalšiemu šíreniu choroby. Máme viac vstupov, deti prechádzajú ranným filtrom, zvýšená je aj dezinfekcia priestorov.”
S akými pocitmi prišli deti po niekoľkých mesiacoch do školy?
„Žiaci sa do školy tešili. Dlhé týždne boli odlúčení od kamarátov, aj od členov širšej rodiny, videli sa vlastne len cez počítač, tablet, či mobil. Iba ojedinele a najmä u prváčikov boli prejavy ako v prvé dni riadneho školského roka, malé obavy, ktoré sa však hneď v prvé dni rozplynuli aj vďaka nášmu inkluzívnemu tímu a triednym učiteľkám.”
Deti boli niekoľko mesiacov bez kolektívu. Prispôsobili ste aj proces výučby tomu, aby sa triedne kolektívy opäť stmelili?
„Dlhé týždne sa deti videli so svojou pani učiteľkou iba cez obrazovku. Triedne učiteľky samozrejme prispôsobili výučbu tomu, aby sa deti opäť zblížili, mnohé aktivity prispôsobili tak, aby žiaci spolu viac komunikovali, spoločne pracovali.”
Počas dištančného vzdelávania ste doslova zavítali do domácností žiakov cez webkamery. S akými reakciami detí ste sa stretli?
„Videli sme ozaj až priamo do izby. Môžem povedať, že každá rodina poňala dištančné vzdelávanie inak, no s rovnakým cieľom. Neraz sme videli na prvej hodine deti ešte strapaté, stíhali ešte jesť raňajky. No mali sme aj rodičov, ktorí sa snažili, aby malo dieťa aj počas dištančného vzdelávania rovnaký režim, ako keby chodilo do školy, čiže budíček, raňajky, obliecť sa a o ôsmej byť pripojený „ako v škole“. V každej domácnosti to bolo inak, no cieľ bol spoločný a ten sme dosiahli.”
Ako zvládali dištančné vzdelávanie učitelia?
„Naši učitelia zažili prvú vlnu dištančného vzdelávania už minulý rok, no plná záťaž prišla v uplynulých mesiacoch. Už po prvej vlne sme reagovali a učitelia popoludní absolvovali množstvo online školení, kde sa naučili nielen používať aplikácie na dištančné vzdelávanie, no aj to, ako urobiť hodiny pútavejšími, zaujímavejšími, aby sa deti na dištančnú výučbu tešili. Aj vďaka týmto školeniam sa nám podarilo dostať úroveň dištančného vzdelávania na tak vysokú úroveň, že po nedávnej porade sme mohli skonštatovať, že školský rok ukončíme bez skĺzu vo vedomostiach detí. Mnohí učitelia si vymysleli aj aktivity navyše, napríklad naša pani učiteľka u prvákov zaviedla večerné čítanie, keď pravidelne o siedmej večer čítala svojim žiakom príbehy na dobrú noc.
Postupne sa pridávali aj samotní žiaci a tak formou hry vlastne aj pani učiteľka videla progres u jednotlivých žiakov a formou hry sa deti nevedomky zdokonaľovali. Opäť musím však poďakovať aj rodičom, ktorí aktívne vstupovali do procesu výučby, najmä u najmenších žiakov, často sme ich videli priamo na hodinách, deťom pomáhali, snažili sa a to je pri takejto forme vzdelávania neoceniteľná pomoc pre učiteľa.”
Ako ste riešili situácie, keď dieťa malo sťažený prístup k dištančnému vzdelávaniu, pretože v rodine nemali napríklad tablet, či počítač?
„Našli sa deti, u ktorých tento problém nastal. Škola podala pomocnú ruku a požičali sme výpočtovú techniku deťom, nakoľko pre absentujúcu prezenčnú výučbu bolo niekoľko počítačov a notebookov k dispozícii.”
Stretli ste sa s prípadmi, že sa žiaci neprihlasovali na hodiny?
„V podstate ani nie, väčšina prípadov bola v dôsledku chyby v pripojení na internet a klasicky, návšteva lekára. Takéto absencie sme vždy riešili s rodičmi, často priamo rodičia volali vopred učiteľke, alebo využili Edupage. Neospravedlnené hodiny v pravom zmysle slova sme nemali vôbec.“
Teraz sú deti už v škole. Čo má robiť rodič, ak zistí, že tempo výučby v škole je zrazu pre dieťa rýchle, alebo má žiak nejaký iný problém?
„V každom prípade by mal rodič kontaktovať najprv triedneho učiteľa. Na škole fungujú aj školský psychológ, aj špeciálny pedagóg. Triedny učiteľ aj u prváčikov približne po mesiaci dokáže „prečítať“ každého žiačika, odhadnúť ho a spolu s rodičom budú hľadať nielen riešenie, ale aj príčinu problému. Komunikácia rodič-škola je veľmi dôležitá, pretože takto dokážeme dieťa rýchlo usmerniť a začleniť do kolektívu.”
Čo ak si niektoré deti nestihnú upevniť učivo do konca júna?
„Na našej škole dlhé roky ponúkame aj tzv. letné tábory, alebo prímestské tábory. Ak nám to situácia dovolí, ponúkneme ich aj tento rok. Práve tu sa formou hier, zábavy dokážeme týmto deťom venovať. V žiadnom prípade to nie je doučovanie, žiadne domáce úlohy či niečo podobné. Deti vlastne ani netušia, že pri kolektívnych, či individuálnych zadaniach si učivo opakujú, upevňujú a ľahko zapamätajú. Leto má byť a aj bude o voľnom čase a o hrách, ktoré deti tak potrebujú.”
Na škole ste rozbehli počas pandémie aj zaujímavý čitateľský projekt. Aký?
„Zapojili sme sa do webinárov a v rámci nich nás zaujal projekt na rozvoj čitateľskej gramotnosti. Chytili sme sa tejto myšlienky a zaviedli sme si triedne knižnice. Deti teraz siahajú po knihách, o ktorých existencii by ani nevedeli. Pointou akcie je pestrosť výberu kníh, každá je iná a keď ich niektorá zaujme, požičajú si ju. Častokrát je to už len o uchopení knihy, o obrázkoch, nie priamo o čítaní. Deti si samé vymýšľajú aktivity s knihami, hľadajú v texte a obrázkoch informácie, hrajú sa navzájom. Vidíme to aj na tom, že sa po škole a v triede nenaháňajú, naopak, pracujú s knihou.
Knihy sú neustále „v pohybe“, sú medzi deťmi rozobrané, častokrát si ich žiadajú aj domov, čo však v terajšej situácii nie je dovolené. Čítajú však cez prestávky, v školskom klube popoludní. S knihami aktívne pracujeme, pri štvrtákoch hojne využívame encyklopédie a má to mimoriadne kladný ohlas. Sme už v situácii, keď vidíme, že deti vyslovene chcú čítať. Vidíme to aj na slovnej zásobe, hovorenom aj písomnom prejave. Po dobe, keď boli mimoriadne vyťažené mobily, tablety, či notebooky, deti objavili čaro knihy. Učitelia im idú aktívne príkladom a nás mimoriadne teší, že dopyt po čítaní kníh u detí vzrástol.”
Ďakujem za rozhovor.
Autor: (SR)
