31.12.2025 (SITA.sk) – Kaštieľ v obci Toporec v okrese Kežmarok, ktorý bol v minulosti sídlom šľachtického rodu Gőrgeyovcov, nadobúda podobu z obdobia svojej slávy. Na jeho obnove pracuje už viac ako desaťročie miestne občianske združenie, ktoré sa ho rozhodlo zachrániť ho pred kompletnou devastáciou.
Obývaný bol od prelomu 13. a 14. storočia, no v 20. storočí ho postihol rovnaký osud, ako mnohé ďalšie. Jeho majitelia sa ho v roku 1948 museli vzdať, keď kaštieľ prešiel do vlastníctva štátu. S výstavbou kaštieľa sa začalo koncom 13. storočia.
Obnova kaštieľa
Pozostával z takmer troch desiatok miestností, v jeho rytierskej sále boli vystavené stovky kusov jeleních parohov, staré zbrane i ďalšie starožitnosti. Pri kaštieli sa nachádzala záhrada, park s množstvom stromov, jazero, fontány i hospodárska časť a ovocný sad. Po celé stáročia boli vlastníkmi kaštieľa spomínaní Gőrgeyovci.
„Ide o jeden z najstarších šľachtických rodov na Hornom Spiši. Boli to pôvodom Sasi. Prišli sem zo Spišského Hrhova, kde sa usadili na základe pozvania od kráľa Bela IV., aby pomohli s osídľovaním Horného Spiša, ktorý bol po nájazde Tatárov vyplienený. Za svoje zásluhy dostali od kráľa územie, ako sa píše, od Čierneho lesa až po rieku Dunajec. Predpokladám, že aj Levočské vrchy, takže v podstate celé toto údolie. Tu si napokon postavili kaštieľ,“ opísal pre SITA Slavomír Regec z občianskeho združenia Astra.
Spolu s bratrancom Rastislavom Regecom sa do obnovy kaštieľa pustili v roku 2011. Keď v roku 1943 zomrel majiteľ kaštieľa Albert Gőrgey (1882-1943), ostala v ňom bývať jeho manželka. V roku 1948, v čase znárodnenia, však rodina o kaštieľ prišla.
Zámery v rámci obnovy
„Albertova manželka žila v Levoči, v jednom z meštianskych domov. Jedna dcéra bola vydatá na Slovensku, druhá v Maďarsku. Ich potomkovia ešte žijú, sme s nimi v kontakte. Komunikujeme spolu a riešime s nimi aj všetky zámery v rámci obnovy,“ priblížil S. Regec. Priestory kaštieľa síce istý čas obývali iní, neskôr si ich podľa jeho slov zobrali štátne majetky a vytvorili veľké hospodárstvo.
„Budovu využívali pre svoje kancelárie, zázemie či sklady. Ešte istý čas slúžila aj pre rôzne spoločenské akcie, ako boli svadby či väčšie stretnutia. A potom už len budova pustla,“ doplnil. Stavbu napokon ponechali svojmu osudu, do kaštieľa zatekala voda a následne sa na ňom zrútila strecha a časť muriva.
„Väčšina z podlaží bola prepadnutá cez dve poschodia až na prízemie. Keď sme si to my, ako občianske združenie, v roku 2011 prevzali, vyzeralo to tak, že sa to celé rozsype,“ zaspomínal si S. Regec. Spolu s bratrancom nechceli ako rodáci dopustiť, aby pamiatka celá spadla.
Zdroj financií
Rekonštrukcia kaštieľa, ktorá trvá už takmer 15 rokov, je finančne náročná. Regecovci na ňu využili okrem vlastných zdrojov aj financie z projektu Obnov si svoj dom, či Ľudia hrady, ale aj od vyššieho územného celku.
„Projekty, ktoré využívame cez štát, či už cez ministerstvo kultúry alebo cez ministerstvo práce, to sú všetko projekty financované Európskou úniou, odkiaľ ide 90 percent peňazí. Bez Európskej únie by to celé nebolo,“ poznamenal S. Regec. V uplynulých rokoch na pamiatke postavili novú strechu a vyriešili problém so statikou.
„Celú stavbu stiahol železo-betónový veniec, potom prišli na rad niektoré stropy. Na niektorých miestach, kde boli klenby, išli rovné stropy. Nie preto, že by nebolo financií, ale času. Museli sme rýchle konať, aby sme zabránili totálnej a nezvratnej devastácii. Samozrejme, tam, kde to bolo možné, sme spravili nové klenby. Sú v pôvodnom štýle a využili sme pri tom aj pôvodný materiál,“ priblížil S. Regec.
Apartmány a múzeum
Pracovalo sa aj na odvodnení pivníc a obvodových stien kaštieľa, nových oknách, vnútorných omietkach, vonkajšej fasáde a štukovej výzdobe v prednej časti kaštieľa. V súčasnosti už kaštieľ pripomína obdobie, keď ho obýval slávny rod. Rekonštrukcia pamiatky však ešte stále nie je ukončená. V budúcom roku plánuje občianske združenie ďalšie práce, a to v závislosti od finančných prostriedkov.
„Keď sme začínali, nedávali sme si finálny cieľ, ale skôr čiastkové, a takto aj pokračujeme. Chceme upraviť okolie, dvor. Bol by som rád, ak by sa na budúci rok podarilo urobiť a sfunkčniť vstupnú halu a priľahlé prízemné miestnosti kaštieľa. Chceme zriadiť sociálne priestory pre návštevníkov, vytvoriť pre nich zázemie. Na úvod by sme chceli pripraviť tri či štyri miestnosti, postupne by sme pokračovali ďalej,“ načrtol S. Regec.
V podkroví by podľa jeho slov mohli v budúcnosti vzniknúť apartmány pre návštevníkov a v pláne je tiež múzeum. „V ňom by sme chceli prezentovať nielen zrealizované práce, ale aj históriu obce a rodiny Gőrgeyovcov, ak by sa nám podarilo získať nejaké exponáty,“ uzavrel.
https://cdnv.sita.sk/sites/34/2017/05/20251231_kastiel_toporec_fa.mp4
Viac k témam: Kaštieľ, Obnova kultúrneho dedičstva
Zdroj: SITA.sk – Kaštieľ v Toporci sa po desaťročiach chátrania vracia k svojej historickej podobe, obnovujú ho miestni nadšenci © SITA Všetky práva vyhradené.
