27.2.2026 (SITA.sk) – Analýza hospodárenia takmer 7-tisíc súkromných poskytovateľov za rok 2024, ktorú predstavili v utorok zástupcovia Penty, odhaľuje prekvapivé rozdiely v maržiach.
Zisk v zdravotníctve je na Slovensku téma, ktorá spoľahlivo vyvoláva vášnivé reakcie. Stačí pár slov o súkromných nemocniciach či poisťovniach a debata sa rýchlo zmení na súboj názorov. Najnovšie čísla o hospodárení však prinášajú do diskusie viac faktov než emócií – a zároveň niekoľko prekvapení.
Výsledky prvej sumárnej analýzy hospodárenia 6 983 súkromných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti za rok 2024 boli predstavené spoločnosťou Penta na mediálnom workshope, ktorý sa konal 24. februára v Bratislave.
Prezentované dáta naznačujú, že realita sa výrazne líši od častých verejných predstáv. Kým časť verejnosti vníma nemocnice ako hlavný zdroj ziskov v systéme, čísla ukazujú odlišný obraz.
Nemocnice nie sú “zlatá baňa”
Jedno z najvýraznejších zistení sa týka práve súkromných nemocníc. Tie podľa analýzy dosahujú jedny z najnižších marží v celom sektore – približne na úrovni 4,4 %. To je číslo, ktoré ostro kontrastuje s verejným naratívom o “superziskových súkromných nemocniciach”.
“Ak chceme seriózne hovoriť o realite slovenského zdravotníctva, musíme vychádzať z dát a rozumieť, kde v systéme vznikajú zisky a straty,” uviedol Martin Krchňavý, investičný manažér Penta Investments. “‘Super ziskové súkromné nemocnice‘ sú preto mýtus.”
Podľa prezentovaných údajov majú súkromné nemocnice iba približne 6 % podiel na celkovom zisku súkromných poskytovateľov. Inými slovami – hoci ide o kapitálovo aj prevádzkovo najnáročnejšiu časť zdravotníctva, na celkových ziskoch sa podieľajú len okrajovo.
Kto teda zarába najviac?
Najvyššie marže sa koncentrujú v ambulantnom sektore.
Čísla hovoria jasne:
Ambulantní poskytovatelia získali približne 41 % zdrojov,
no vytvorili až 72 % celkového zisku súkromného sektora,
pri priemernej marži okolo 33 %.
Najziskovejšie skupiny podľa detailného rozpisu:
Všeobecní lekári pre deti – marža 41,4 %
Gynekologické ambulancie – 39,3 %
Všeobecní lekári pre dospelých – 36,0 %
Špecializované ambulancie – 33,8 %
Naopak, nemocnice sa nachádzajú na spodku rebríčka spolu s dialyzačnými strediskami či laboratórnou diagnostikou.
Krchňavý k tomu dodal: “Zisk v zdravotníctve nie je cieľ – je to palivo na investície, modernizáciu a stabilitu. Na konci systému nestojí vlastník, ale pacient.”
Nemocnice: najvyššie náklady, najnižšie marže
Prečo je rozdiel medzi ambulanciami a nemocnicami taký výrazný? Nemocnice fungujú v úplne inom režime:
nepretržitá prevádzka 24/7,
vysoké personálne nároky,
drahé technológie a prístroje,
urgentná medicína, JIS, operačné sály.
“Nemocnice pritom musia držať vysokú pripravenosť, personálne kapacity a technologické zázemie, čo z nich robí nákladovo aj kapitálovo najnáročnejšiu časť zdravotníctva,” hovorí Radoslav Čuha, generálny riaditeľ siete Penta Hospitals Slovensko.
Aj preto je finančná stabilita nemocníc citlivou témou. Nízke marže totiž znamenajú obmedzený priestor na investície, inovácie či rezervy.
Podfinancovanie nemocníc ako systémový problém
Analýza zároveň poukázala na dlhodobý problém financovania nemocničnej starostlivosti. “Kapitálovo a nákladovo najnáročnejšia časť zdravotníctva je dlhodobo podfinancovaná,” hovorí Čuha. “Ak má pacient dostať porovnateľnú kvalitu pri rovnakom výkone, systém musí nemocniciam posielať porovnateľnú úhradu – bez ohľadu na to, či je nemocnica štátna alebo súkromná.”
Podľa údajov zo správy Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) za prvé tri kvartály 2025 mali štátne nemocnice v priemere o 10 % vyššie efektívne základné sadzby než nemocnice Penta Hospitals.
Rozdiely sa síce postupne znižujú, no úplne nezmizli.
Výkonnosť nemocníc: stagnácia vs. rast
Zaujímavý pohľad priniesli aj čísla o výkonnosti nemocníc. Celonárodná výkonnosť nemocničného systému medziročne klesla približne o 1,4 %, pričom štátne nemocnice ošetrili o tisíce pacientov menej.
Naopak, nemocnice Penty:
zvýšili výkonnosť o 1,5 %,
dosiahli približne 17 % podiel na celonárodných hospitalizáciách,
rástli najmä vo výkonoch naviazaných na DRG (ortopédia, onkológia, kardiológia).
Peter Lednický, generálny riaditeľ Penta Hospitals International, to komentoval: “Slovenské nemocnice ako celok v sledovanom období výkon nezvyšovali – a to je problém pre pacienta. Tam, kde systém už platí presnejšie podľa výkonu, sme dokázali rásť.”
DRG: peniaze za výkon, nie za existenciu
Kľúčovým slovom workshopu bol systém DRG (Diagnosis Related Groups) – teda financovanie podľa reálne vykonaných výkonov.
Memorandum o nastolení spravodlivosti vo financovaní ústavnej zdravotnej starostlivosti nastavilo trajektóriu:
15 % výkonového financovania v roku 2025
30 % v roku 2026
40 % v roku 2027
“Keď sa platí podľa výkonu, nemocnice majú motiváciu robiť viac zákrokov a skracovať čakacie lehoty,” uviedol Martin Kultan, generálny riaditeľ zdravotnej poisťovne Dôvera.
Ako príklad uviedol kardiológiu v Bratislave a Košiciach, kde vznik nových kapacít zvýšil konkurenciu aj produkciu výkonov.
Zisk ako citlivé, no nevyhnutné slovo
Diskusia o zisku v zdravotníctve bude pravdepodobne vždy citlivá. Najnovšie čísla však ukazujú, že ziskovosť nie je rovnomerne rozdelená a často sa nachádza inde, než by verejnosť intuitívne očakávala.
Záverečné posolstvo workshopu znelo jednoznačne:
Nemocnice – štátne aj súkromné – čelia tlaku nízkych marží.
Najvyššie zisky vznikajú v ambulantnom sektore.
Spravodlivejšie financovanie a väčší podiel DRG majú motivovať k vyššiemu počtu výkonov.
Otázkou tak zostáva, ako nastaviť systém tak, aby bol finančne udržateľný, férový pre jednotlivé segmenty – a najmä, aby prinášal lepšiu dostupnosť a kvalitu zdravotnej starostlivosti.
Pretože v konečnom dôsledku nejde o percentá marží, ale o to, ako rýchlo sa pacient dostane k liečbe a v akej kvalite.
Inormačný servis
Viac k témam: Nemocnice, PR, slovenské zdravotníctvo
Zdroj: SITA.sk – Kto najviac zarába na slovenskom zdravotníctve? Veľká analýza tisícok poskytovateľov mení zaužívaný pohľad © SITA Všetky práva vyhradené.
