7.5.2025 (SITA.sk) – Referendum o zastavení sankcií voči Rusku môže byť protiústavné. Myslí si to ústavný právnik Marián Giba z Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Ako pre agentúru SITA vysvetlil, referendová otázka, ktorú navrhuje Slovenské hnutie obrody, smeruje k schváleniu pravidla, že Slovensko nemá uplatňovať sankcie voči Rusku.
Ako však právnik upozornil, tieto sankcie nie sú rozhodnutím Slovenska, ale sú schvaľované na úrovni Európskej únie a povinnosť dodržiavať ich nevyplýva len z práva Európskej únie, ale aj z článku 1 ods. 2 Ústavy SR, ktorý prikazuje Slovensku dodržiavať svoje medzinárodné záväzky.
Vážny dôvod na pochybnosti
„Z rozhodnutí Ústavného súdu SR vieme, že referendom sa vždy prijíma právne záväzné pravidlo so silou ústavného zákona. Ak sa navrhuje v referende schváliť akt ústavnej sily, podľa ktorého Slovensko nemá uplatňovať nejakú časť svojich európskych záväzkov, tak to z môjho pohľadu zakladá vážny dôvod pochybovať o ústavnosti predmetu referenda,“ zdôraznil Giba.
Právnik si netrúfa odhadovať, ako bude v tejto veci postupovať prezident Peter Pellegrini, no zastáva názor, že tam, kde je o ústavnosti pochybnosť, je v záujme právneho štátu i právnej istoty využiť dostupné mechanizmy vytvorené na to, aby sa o týchto pochybnostiach mohlo záväzne rozhodnúť.
Ústavný právnik Vincent Bujňák z Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave pre agentúru SITA uviedol, že na predloženú referendovú otázku je nevyhnutné nazerať cez doterajšiu rozhodovaciu činnosť ústavného súdu.
„V prvom rade z nej vyplýva, že referendum predstavuje ústavou obmedzený výkon verejnej moci, pričom sa na neho vzťahujú dva typy ústavných obmedzení, a to explicitné a implicitné,“ vysvetlil právnik s tým, že explicitným ústavným obmedzením je napríklad zákaz znižovania dosiahnutého štandardu základných práv a slobôd, a implicitným ústavným obmedzením zase napríklad potreba rešpektovania princípu deľby moci v spojení s generalitou práva.
Dodržiavanie medzinárodného práva
„Napokon je potrebné doplniť, že platný výsledok referenda má povahu všeobecne záväzného pravidla správania s právnou silou ústavného zákona. Tvrdenie, že na predmet referenda sa nevzťahujú žiadne obmedzenia, alebo tvrdenie, že platný výsledok referenda nie je záväzný, neobstoja v konfrontácii so stabilizovanou judikatúrou Ústavného súdu SR,“ priblížil Bujňák.
Ďalej vysvetlil, že ak by boli reštriktívne opatrenia, a teda sankcie proti Rusku exkluzívnym dielom normotvornej činnosti národného parlamentu, dalo by sa nad ich zrušením na prvý pohľad uvažovať cestou referenda, ktoré je ako nástroj upravené v ústave.
„Tieto reštriktívne opatrenia však nie sú dielom normotvornej činnosti národného parlamentu, ale výsledkom uplatnenia právomoci orgánov Európskej únie,“ upozornil právnik s tým, že Slovensko sa slobodne rozhodlo postúpiť výkon časti svojich právomocí na Európsku úniu. „Slovenský vnútroštátny nástroj ich preto nevie ani zrušiť, ani vypnúť,“ podotkol Bujňák.
Netreba podľa neho zabúdať, že podľa ústavy Slovensko uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazané, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky. Ústavný súd by mal preto podľa právnika referendovú otázku preskúmať.
Problém formulácie otázky
„No je oprávnený tak urobiť len na podklade návrhu, ktorý podáva hlava štátu, pokiaľ sú splnené kvalitatívne a kvantitatívne požiadavky kladené na petíciu občanov,“ spresnil právnik.
O referendovej otázke by bolo podľa jeho slov možné uvažovať iným spôsobom, ak by bola referendová otázka formulovaná napríklad takto: „Súhlasíte s tým, aby predstavitelia výkonnej moci hlasovali proti uplatňovaniu reštriktívnych opatrení (sankcií) v orgánoch Európskej únie?“
„Platný výsledok referenda pri takomto znení by obsahovo dotváral ústavné pravidlá, ktoré sú prítomné v ústavnom zákone o spolupráci Národnej rady a vlády v záležitostiach Európskej únie. Takéto ústavné pravidlo by bola oprávnená zmeniť alebo zrušiť Národná rada ústavným zákonom po uplynutí troch rokov od jeho účinnosti, keďže to priamo uvádza ústava,“ dodal Bujňák. Uvedené tak podľa neho dokazuje, že ani pri tejto téme nie sú občania v pozícii štatistov.
„Platí však to isté, čo v roku 2021 pri referende o odvolaní konkrétneho parlamentu. Ak je referendová otázka naformulovaná tak, že nerešpektuje ústavné obmedzenia, potom sa netreba hnevať na ústavu alebo ústavný súd, ale je potrebné formulovať referendovú otázku korektne,“ uzavrel Bujňák.
Slovenské hnutie obrody (SHO) chce zastaviť uplatňovanie sankcií voči Rusku. Prezidentovi Petrovi Pellegrinimu v pondelok 5. mája odovzdali petíciu s takmer 400-tisícimi podpismi. Ide o petíciu proti uplatňovaniu sankcii voči Rusku, ktorou žiadajú, aby bolo vyhlásené referendum s otázkou, či občania Slovenska súhlasia s tým, aby SR neuplatňovala sankcie voči Ruskej federácii, ktoré škodia slovenským občanom, živnostníkom a podnikateľom. SHO o tom informovalo na svojej domovskej stránke.
Šéf SHO Róbert Švec povedal, že túto iniciatívu podporuje aj europoslanec a predseda hnutia Republika Milan Uhrík či predseda Slovenskej národnej strany Andrej Danko. Kancelária prezidenta SR informovala, že bude s petičnými hárkami narábať v zmysle zákona. Švec očakáva, že Pellegrini referendum vyhlási.
Viac k témam: Referendum, Sankcie proti Rusku
Zdroj: SITA.sk – Referendum o zastavení sankcií voči Rusku môže byť podľa právnikov protiústavné, vysvetlili prečo © SITA Všetky práva vyhradené.
