15.1.2026 (SITA.sk) – Okrem toho sa menia daňové nastavenia pri daniach z príjmu aj DPH, ktoré opäť zvýšia zaťaženie podnikateľov. Štát síce oslobodil od transakčnej dane živnostníkov, to však slovenskej ekonomike prakticky nijako nepomôže.
Tento článok obsahuje prehľad najdôležitejších daňových zmien pre podnikateľov aj bežných obyvateľov od odborníkov poradenskej spoločnosti Grant Thornton.
1. Zmeny v oblasti dane z príjmov podnikateľov
Zásadne zvýšené zdaňovanie právnických osôb, ktoré platí už od januára 2025, rozšírili zmeny schválené parlamentom v septembri. Pre firmy sa mení nasledovné:
Náhradu pri práceneschopnosti (PN) vypláca Sociálna poisťovňa až po uplynutí 14 dní, dovtedy vypláca PN zamestnávateľ. Ide o predĺženie tejto povinnosti na strane zamestnávateľov, keď pôvodne preplácal zamestnávateľ PN počas prvých desiatich dní. Ak PN zamestnanca začala pred 1.1.2026 a pretrváva, PN sa posúdi ešte podľa starých ustanovení.
Odpočet výdavkov (nákladov) na investície: Predlžuje sa obdobie, na ktoré možno vypracovať investičný plán zo 6 na 9 rokov, pričom posledné zdaňovacie obdobie sa predlžuje z 2027 na 2030.
Neodpočítateľná DPH z použitia motorového vozidla v období od 1.1.2026 do 30.6.2028 nie je daňovým výdavkom.
Zvyšuje sa cena za daňovú licenciu: Zavádza sa osobitná, zvýšená sadzba minimálnej dane z príjmov právnických osôb (daňová licencia) so zdaniteľnými výnosmi nad 5 mil. eur. Od 2026 sa bude platiť minimálna daň pri právnických osobách pre zdaniteľné výnosy takto:
Zdaniteľné výnosy
Minimálna daň
Neprevyšujúce sumu 50 000 eur, a to vo výške
340 eur
Prevyšujúce sumu 50 000 eur a neprevyšujúce sumu 250 000 eur, a to vo výške
960 eur
Prevyšujúce sumu 250 000 eur a neprevyšujúce sumu 500 000 eur, a to vo výške
1 920 eur
Prevyšujúce sumu 500 000 eur a neprevyšujúce sumu 5 000 000 eur, a to vo výške
3 840 eur
Prevyšujúce sumu 5 000 000 eur, a to vo výške
11 520 eur
“Ďalšie zaťažovanie firiem je krok nesprávnym smerom, ktorý môže mať veľmi negatívny dopad na slovenskú ekonomiku. Minulý rok vláda zaviedla najvyššiu, 24 % daň z príjmov pre právnické osoby v celej strednej Európe, zvýšila odvody na zdravotné poistenie a neúmerne dvihla minimálne mzdy, od ktorých sa odvíjajú napríklad príplatky. Slovensko má už dlhšie druhé najvyššie daňovo-odvodové zaťaženie práce v percentuálnom pomere k hrubej mzde v celej EÚ po Francúzsku a situácia sa v roku 2026 ďalej zhoršuje. Vyššie náklady na práceneschopnosť na strane zamestnávateľa firmám ďalej sťažia situáciu. Drahšia daňová licencia je už len negatívny doplnok, ktorý dokresľuje pochmúrny obraz,” hodnotí zmeny Silvia Hallová, daňová odborníčka a managing partnerka poradenskej spoločnosti Grant Thornton.
“Slovenská ekonomika nie je v dobrom stave, čo ukazuje aj veľmi nízky hospodársky rast. Ak to chce vláda zmeniť, mala by vytvárať podmienky pre prílev investícií a rozvoj podnikania. Takéto opatrenia však nevidíme, práve naopak, zaťaženie firiem z roka na rok ďalej rastie. Perspektíva slovenskej ekonomiky pri súčasnom nastavení podmienok na podnikanie nevyzerá dobre,” dopĺňa Silvia Hallová.
Osobitné zmeny pre hazard: Na 54 % sa zvyšuje sadzba dane z tých príjmov, ktoré banky alebo pobočky zahraničných bánk dosahujú z poplatkov účtovaných za platobné operácie uskutočnené platobnou kartou, ak finančné prostriedky smerujú v prospech hráčskeho účtu (napr. účet v online stávkovej kancelárii alebo kasíne).
2. Zmeny v oblasti dane z príjmov fyzických osôb a fyzických osôb nepodnikateľov
Od januára 2026 sa zavádzajú nové pásma progresívneho zdaňovania príjmov fyzických osôb:
30 % daň z príjmov pre príjmy nad 60-tisíc eur
35 % pre príjmy nad 75-tisíc eur
Upravené sadzby platia pre zamestnancov, slobodné povolania a autorské honoráre, príjmy z prenájmu nehnuteľností, ostatné príjmy podľa § 8 zákona o dani z príjmov (napr. predaj cenných papierov, obchodných podielov a pod.) a podnikateľov s príjmami nad 100 000 Eur
“S neadekvátnym nárastom daňového zaťaženia bude všeobecne rásť snaha hľadať iné možnosti, ako optimalizovať vlastné celkové daňové zaťaženie. Aby finančná správa zabránila tomuto trendu, musela by zásadne zvýšiť kontrolné kapacity. A to sú dve opatrenia, ktoré idú proti sebe – na jednej strane zvýšiť príjmy do štátneho rozpočtu a na druhej strane zvýšiť výdavky na zamestnancov verejnej správy. Ak sa nezvýši kontrolná kapacita, bude narastať rozsah optimalizačných schém a šedá ekonomika.” dopĺňa Silvia Hallová.
3. Zmeny v oblasti dane z pridanej hodnoty (DPH)
Znižuje sa paušálny odpočet na motorové vozidlá na 50 %
Dočasné zavedenie paušálneho 50 % nároku na odpočítanie DPH z obstarania motorového vozidla a jeho prevádzky, ak je využívané na podnikateľské aj súkromné účely. Zmeny sa týkajú motorových vozidiel kategórie M1 (osobné vozidlá) a L1e, L3e (motorky).
Paušálny odpočet DPH sa uplatní, ak v období od 1.1.2026 do 30.6.2028, platiteľ:
obstará predmetné motorové vozidlo;
používa prenajaté motorové vozidlo (iné ako krátkodobý prenájom do 30 dní) – ide o dlhodobý prenájom, finančný lízing, operatívny lízing;
nakúpi tovary a služby v súvislosti s týmto motorovým vozidlom má nárok na odpočítanie DPH iba vo výške 50 % – týka sa to pohonných látok, opráv a udržiavania vozidla, parkovania a i.
Platiteľ je stále povinný zohľadňovať ustanovenia § 49 ods. 4 a § 54 zákona o DPH – ak podľa koeficientu vyjde platiteľovi nižší nárok na odpočítanie DPH ako 50 %, môže si odpočítať iba nižšiu daň.
Neodpočítateľná DPH nie je ani daňovým výdavkom pre daň z príjmov.
Ustanovenia o pomernom odpočítaní DPH pri nákupe vyššie uvedených tovarov a služieb a úprave odpočítania DPH zostávajú nedotknuté. To znamená, že ak platiteľ dodáva tovary a služby výlučne oslobodené od DPH bez nároku na odpočítanie dane, alebo má platiteľ nižší DPH koeficient ako 50%, nemôže si uplatniť 50% odpočet DPH z nakúpených tovarov a služieb pri motorových vozidlách.
Z uvedeného obmedzenia sú vylúčené nasledujúce motorové vozidlá používané výlučne na podnikanie, ktorým je:
Krátkodobý nájom (do 30 dní);
Doprava osôb a ich batožiny vrátane taxislužby;
Prevádzkovanie autoškoly – ak motorové vozidlo sa používa ako výcvikové vozidlo;
Ide o predvádzacie alebo testovacie vozidlo alebo ako náhradné vozidlo poskytnuté zákazníkovi počas opravy a udržiavania vozidla;
Uvedené obmedzenia sa netýka ani vozidiel používaných 100 % na podnikanie alebo úžitkových vozidiel.
Používanie motorových vozidiel výlučne na podnikanie, alebo na činnosti, ktoré sú vylúčené je potrebné jednorazovo oznámiť správcovi dane. Ak k začatiu používania týchto vozidiel aj na súkromné účely alebo na iné účely ako boli obstarané, platiteľ túto skutočnosť tiež oznámi správcovi dane.
Platiteľ musí viesť podrobné záznamy o používaní motorového vozidla v elektronickej podobe za každé vozidlo samostatne – záznamy obsahujú okrem iného aj detaily o každej jazde, čase jej začatia, skončenia, prejdených km, osoby, ktorá ho používala, účelu jazdy, miesta začatia a skončenia jazdy. Väčšinu týchto informácií poskytujú výpisy z GPS;
“Je na daňovníkovi, akú elektronickú podobu evidencie jázd bude viesť, či v exceli, worde alebo v inom formáte, a takisto nie je určené úložisko pre uchovávanie evidencie jázd. Podstatné je, že bude možné elektronickým spôsobom sprístupniť tieto záznamy daňovému úradu. Pre uplatnenie 100 % odpočtu DPH na pohonné látky a ďalšie výdavky súvisiace s prevádzkou automobilu sa budú okrem elektronickej evidencie jázd naďalej vyžadovať aj doklady o nákupe (pokladničné bloky, faktúry). V každom prípade platiteľ musí poskytnúť tieto záznamy správcovi dane na základe výzvy,” vysvetľuje Branislav Mačuha.
Celá popísaná zmena systému odpočtu vyplýva z rozhodnutia Slovenskej republiky využiť výnimku na základe vykonávacieho rozhodnutia rady (EÚ) 2025/852 a zaviesť povinný paušálny odpočet DPH vo výške 50 % z výdavkov na pohonné látky, obstaranie, technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a údržby vybraných motorových vozidiel, a to bez ohľadu na skutočný pomer využitia týchto vozidiel na podnikanie a na súkromný účel.
“Aj podnikatelia, ktorí osobné autá a súvisiace tovary alebo služby na ich prevádzku používajú výlučne na podnikanie, si spravidla nebudú môcť uplatniť odpočítanie DPH v plnej výške bez detailných evidencií jázd. Touto zmenou sa porušuje zásada daňovej neutrality,” hovorí Branislav Mačuha, daňový odborník poradenskej spoločnosti Grant Thornton.
Vláda síce hovorí, že cieľom zmeny je zníženie administratívnej záťaže na strane podnikateľov, ktorá je spojená s povinnosťou viesť podrobnú evidenciu jázd, primárne však snahou predchádzať daňovým únikom, ku ktorým dochádzalo z dôvodu neoprávneného uplatňovania DPH v plnej výške aj v prípade, keď sa motorové vozidlá využívajú aj na súkromné účely.
“Na druhej strane sa zmenou vytvoril problém tým, že podnikatelia využívajúci v prevažnej miere – povedzme v pomere 80 alebo 90 % – autá na podnikanie, si budú môcť odpočítať DPH z výdavkov na obstaranie, prevádzkovanie, technické zhodnotenie, opravy a údržbu vozidiel takisto len 50 %. Právo na odpočítanie DPH vo vyššej výške nebudú mať ani v prípade, ak by sa rozhodli viesť evidenciu jázd a preukázali by vyšší pomer využitia automobilu na podnikanie voči súkromnému účelu. Štát skrátka akceptuje len 100 % využívanie auta na podnikateľské účely so špeciálnou elektronickou knihou jázd, alebo umožní len 50 % odpočet. Ide o výrazné narušenie daňovej neutrality, ktorá je charakteristická pre celý systém DPH,” poukazuje na nedostatky zmeny Branislav Mačuha.
Modelový príklad
Podnikateľ si doteraz pri firemnej flotile používanej výlučne na podnikanie uplatňoval odpočet DPH v skutočnej preukázateľnej výške 100 %. Od 1.1.2026 si bude môcť uplatniť len 50 % (bez evidencie jázd) alebo 100 %, ak sa auto využíva výhradne na podnikanie, vedie sa elektronická evidencia jázd a použitie vozidla výhradne na podnikanie podnikateľ nahlásil daňovému úradu.
4. Zmeny pri dani z finančných transakcií
Od 1.1.2026 sa významným spôsobom mení nastavenie dane z finančných transakcií.
Od 1.1.2026 už budú daňovníkom dane z finančných transakcií iba právnické osoby, a to tie so sídlom v tuzemsku, ako aj zahraničné právnické osoby, ktoré vykonávajú na Slovensku činnosti definované v zákone.
Na fyzické osoby – podnikateľov sa tak daň z finančných transakcií od 1.1.2026 prestane uplatňovať. Tieto fyzické osoby – podnikatelia už nebudú povinní vykonávať všetky transakcie súvisiace s podnikaním na podnikateľskom účte, ani nebudú mať povinnosť si zriadiť / ponechať takých platobný účet. Dôležité je zdôrazniť, že do konca roka 2025 sa pre tieto fyzické osoby – podnikateľov nič nemení. Banky im naďalej budú zrážať daň z podnikateľských účtov pri transakciách, ktoré sú predmetom dane. Rovnako do konca roka 2025 zostávajú zachované aj povinnosti FO – podnikateľov pri zahraničných platobných účtoch.
Zavádzajú sa definície pojmov do zákona:
Dopĺňa sa definícia stálej prevádzkarne pre daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou (širšia a jemne odlišná definícia ako ju poznáme z dane z príjmov),
zavádza sa definícia daňovníka ako daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou, ktorá má sídlo v tuzemsku;
Daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou je daňovník, ktorý v tuzemsku má stálu prevádzkareň podľa zákona o dani z finančných transakcií;
preúčtovanie nákladov je suma finančnej transakcie, ktorú za daňovníka vykoná osoba iná ako daňovník, pričom ak ide o daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, táto finančná transakcia musí súvisieť s jeho činnosťou v tuzemsku;
Daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou podlieha zdaneniu z celosvetových transakcií;
Daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou podlieha zdaneniu iba zo všetkých tuzemských platobných účtoch a pri zahraničných účtoch a preúčtovaných nákladov iba v rozsahu, v ktorom súvisia s činnosťou v tuzemsku prostredníctvom stálej prevádzkarne;
Zavádza sa zodpovednosť za daň z finančných transakcií, ktoré sú predmetom dane, ale daňovník ich vykonal na osobitnom účte, ktorý nahlásil slovenskej banke, že sa používa na transakcie vylúčené z predmetu dane. Rovnako sa zavádza za aj povinnosť správcu dane uložiť za toto konanie pokutu.
“Od spustenia výberu transakčnej dane v apríli 2025 podnes jasne vidíme jej negatívne efekty. Transakčná daň spôsobuje sekundárne škody v podobe nárastu šedej ekonomiky zvýhodnením hotovostných operácií. Hotovostné transakcie pritom štát nemá pod kontrolou a často z nich na daniach nevyberie ani cent. Tento prístup len umocňuje vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce a príliš vysoká daň z príjmov pre veľké firmy. Transakčná daň skrátka vyslovene povzbudzuje k prílišnej optimalizácii a nepriznávaniu ďalších daní tým, že firmy presúvajú časť operácií do hotovosti. Štát tak na konci dňa na transakčnej dani nielen nevyberie, čo chcel, ale táto daň mu znižuje aj výber daní z príjmu aj DPH,” vysvetľuje dopad transakčnej dane situáciu Silvia Hallová, daňová odborníčka a managing partnerka poradenskej spoločnosti Grant Thornton.
“Zmeny v transakčnej dani od januára 2026 nič nemenia na podstate, a to negatívnom dopade na slovenskú ekonomiku. Živnostníci sa síce potešia, avšak firmy, ktoré tvoria kostru slovenskej ekonomiky, zostanú naďalej nadmerne zaťažené,” dodáva Silvia Hallová.
5. Zmeny v sadzbách DPH na bežné tovary
Zo zníženej sadzby DPH 19 % sa vylučujú výrobky s nadlimitným obsahom soli a cukru. Uvedené sa netýka samotnej soli a cukru. Tieto výrobky budú od 1.1.2026 podliehať 23 % sadzbe dane.
Zmierňujú sa pravidlá pre zníženú sadzbu dane pre určité noviny a časopisy. Od 1.1.2026 budú môcť benefitovať zo zníženej 5 % DPH sadzby aj časopisy a noviny, ktoré vychádzajú menej pravidelne ako 4x do týždňa.
6. Osobitné odvody v regulovanom odvetví
Od 1.1.2026 sa zvyšuje osobitný odvod pre:
dôchodkové správcovské spoločnosti (II. pilier),
doplnkové dôchodkové spoločnosti (III. pilier),
správcovské spoločnosti podnikajúce v oblasti kolektívneho investovania podľa povolenia NBS alebo povolenia iného členského štátu EÚ/EHP.
Pre tieto subjekty sa zavádza osobitná sadzba odvodu vo výške 0,0125 mesačne.
Ak regulovaná osoba pôsobí vo viacerých regulovaných oblastiach, použije sa na výpočet odvodu vždy najvyššia sadzba.
Dopĺňa sa, že oznámenie správcovi dane sa vyžaduje nielen pri zmene základu odvodu, ale aj pri zmene sadzby.
7. Cestovné náhrady
MFSR má oprávnenie určiť vo vyhláške sumy stravného pri zahraničných pracovných cestách, pričom tieto sumy môže upraviť podľa hospodárskych odvetví a zaradení zamestnanca.
Pri zahraničných pracovných cestách možno so zamestnancom, ktorému častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, dohodnúť v pracovnej zmluve alebo dohode o znížení stravného najviac o 25 %. Do 2026 mohlo byť zníženie max. o 5 %.
8. Automatický vznik povinného poistenia
Kým doteraz živnostníkom vznikala odvodová povinnosť až k 1.7. alebo k 1.10. po podaní daňového priznania za predchádzajúci rok, tak po novom vzniká automaticky od prvého dňa 6. mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom živnostník získal oprávnenie na podnikanie.
Poistenie zanikne podobne automaticky zrušením oprávnenia na podnikanie alebo čestným vyhlásením o ukončení činnosti.
“Očakávam, že veľa živnostníkov, ktorí si držali otvorené živnosti a živnosť nevykonávali, tieto živnosti zrušia, aby sa vyhli týmto povinnostiam. Zároveň však očakávam, že veľa živnostníkov prehodnotí či budú podnikať na základe živnosti alebo prejdú na s.r.o.” dodáva Silvia Hallová.
9. Zvýšené minimálne odvody
Minimálny vymeriavací základ pre SZČO sa zvyšuje z 50 % na 60 % priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov. Pre rok 2026 to znamená:
Minimálny odvod do Sociálnej poisťovne pre SZČO je 303,11 eur,
Minimálny zdravotný odvod sa zvyšuje na 121,92 eur.
Ostatní živnostníci: minimálny vymeriavací základ na sociálne poistenie vzrástol na 914,40 eur.
Zvýšila sa aj sadzba poistného na zdravotné poistenie z 15 % na 16 % (pre osoby so zdravotným postihnutím zostáva 8 %).
10. Nová definícia závislej práce
Štát sa už nejakú dobu snaží odhaľovať fiktívnych živnostníkov. Definícia závislej práce bola doteraz definovaná 5 charakteristikami, čiže práca je vykonávaná:
vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca,
osobne zamestnancom pre zamestnávateľa,
podľa pokynov zamestnávateľa,
v mene zamestnávateľa,
v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.
V prípade, že zmluvný vzťah medzi firmou a SZČO napĺňal všetky charakteristiky, išlo o závislú prácu a firma aj SZČO mohli čeliť sankciám.
Zmena v Zákonníku práce odstraňuje z tejto definície od 1. januára 2026 podmienku “v pracovnom čase určenom zamestnávateľom”. To znamená, že práca živnostníkov spĺňajúca zvyšné 4 podmienky bude považovaná za závislú činnosť.
“Za vznik fenoménu fiktívnych živnostníkov zodpovedá do veľkej miery štát benevolentným nastavením paušálnych výdavkov a tiež vysokým daňovo-odvodovým zaťažením práce vo firmách. Medzi zamestnancami a živnostníkmi sú príliš vysoké rozdiely vo výške daňovo-odvodového zaťaženia. Tie by bolo treba citlivo znižovať tak, aby istý odstup v daňovo-odvodovom zaťažení zostal zachovaný, keďže živnostníci nesú podnikateľské riziko a požívajú výrazne nižšiu pracovnoprávnu ochranu ako zamestnanci. Avšak len represia bez rozumnej úpravy podmienok pre živnostníkov nie je dobrým krokom,” hodnotí zmeny Silvia Hallová, daňová odborníčka a managing partnerka poradenskej spoločnosti Grant Thornton.
11. Skrátená doba odpisovania nehnuteľností v cestovnom ruchu a športe
Novela zákona o dani z príjmov prináša možnosť skrátenia doby odpisovania budov zaradených v odpisovej skupine 6 z 40 rokov na 20 rokov (polovica pôvodnej doby). Toto sa vzťahuje na budovy určené pre ubytovanie, šport a športové stavby.
“Prihováram sa za jednoduchší zákon bez existencie všakovakých selektívnych výnimiek a oslobodení. Jednoduchší zákon bez rôznych výnimiek zameraný na podporu podnikania môže prispieť k jednoduchšej implementácii, zníženiu šedej ekonomiky a zvýšeniu príjmov do štátneho rozpočtu cez zlepšenie hospodárskej kondície podnikateľov” dodáva Silvia Hallová.
12. Sprísňovanie limitov hotovostných platieb
Od marca 2026 sa sprísňujú limity na hotovostné platby. Fyzická osoba nepodnikateľ nesmie zaplatiť viac ako 5 000 eur v hotovosti, podnikatelia medzi sebou môžu zaplatiť do 15 000 eur.
V prípade, že podnikateľ platí občanovi, limit sa znižuje na 5 000 eur.
Od 10. júla 2027 sa limit ďalej zníži na 10 000 eur v rámci transpozície európskej smernice.
“Prechod k bezhotovostným platbám prispieva jednoznačne k zníženiu šedej ekonomiky. Prečo sme teda zaviedli transakčnú daň, ktorá podporila presný opak?,” pýta sa Silvia Hallová.
Daňová amnestia
Vláda SR prijala Nariadenie účinné od 1.10.2025, ktoré zavádza daňovú amnestiu. Daňová amnestia sa uplatňuje na:
daňový nedoplatok, ktorý je evidovaný správcom dane k 30.9.2025 a bude zaplatený v období od 1.1.-30.6.2026. Správca dane nevyrubí z oneskorenej úhrady pokutu ani úrok z omeškania. Ak pokuta alebo úrok z omeškania už boli vyrubené a k 30.9.2025 nebudú vymožené, zaniká tento daňový nedoplatok vo výške vyrubenej pokuty alebo úroku z omeškania.
Ak v období od 1. januára 2026 do 30. júna 2026 daňový subjekt podá daňové priznanie, na podanie ktorého uplynula lehota do 30. septembra 2025 a sumu vyrubenú podaným daňovým priznaním v rovnakom období aj zaplatí, upustí od vyrubenia pokuty alebo úroku z omeškania.
Ak v období od 1. januára 2026 do 30. júna 2026 daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie k daňovému priznaniu, na podanie ktorého uplynula lehota do 30. septembra 2025 a v rovnakom období vyrubenú sumu alebo rozdiel v sume zaplatí, nevyrubí sa pokuta.
Daňová amnestia sa neuplatní, ak je správcom dane obec (čiže nevzťahuje sa na miestne dane a poplatky).
“Uvedené opatrenie vlády má zlepšiť platobnú disciplínu daňových subjektov a aj rozhodnutie daňových subjektov priznať dodatočne daňové povinnosti, ktoré neboli doteraz priznané bez hrozby vyrubených penále a pokút,” dodáva Silvia Hallová z poradenskej spoločnosti Grant Thornton.
Informačný servis
Viac k témam: Dane, Firmy, Grant Thornton, PR
Zdroj: SITA.sk – Veľký prehľad zmien v oblasti daní pre firmy od januára 2026 © SITA Všetky práva vyhradené.
