Patrí k zlatej generácii spevákov našej populárnej hudby. Počas desaťročí na hudobnej scéne si získal mnoho fanúšikov, pre ktorých sú jeho piesne liekom na dušu. V máji oslávi významné životné jubileum a pri tejto príležitosti pripravil svojim poslucháčom príjemné prekvapenie.
Ako sa pozerá na uplynulé desaťročia a cestu, ktorou prešiel nielen on, ale aj naša populárna hudba? To nám prezradil v rozhovore, v ktorom rezonujú spomienky, no aj plány do budúcnosti.
Počas svojej kariéry ste sa na pódiách stretávali s legendami našej populárnej hudby, akými boli Oľga Sabová, Jana Kocianová, ale aj Karel Gott. Na koho zo svojich kolegov spomínate najradšej, s kým vás viazali osobné aj priateľské vzťahy?
Môžem povedať, že so všetkými mojimi kolegami spevákmi som mal veľmi dobré, dá sa povedať až priateľské vzťahy. Veľmi rád si spomínam na legendy ako Karel Gott, Milan Chladil či Waldemar Matuška. Nezabudnuteľné boli aj spoločné vystúpenia s Jankou Kocianovou, s fenomenálnym Karolom Duchoňom, dodnes si rád zaspievam s Marcelou Laiferovou a, samozrejme, aj s kolegami z mladšej generácie.
Patríte do generácie zlatej éry populárnej hudby. Aké boli podľa vás tie legendárne, šesťdesiate, sedemdesiate či osemdesiate roky v porovnaní so súčasnosťou? Priala tá doba domácim interpretom viac?
Mám pocit, že áno. Z našich rádií zneli predovšetkým slovenské a české pesničky, nahrávali sme stále nové a nové melódie, z ktorých sa mnohé stali hitmi a dodnes sú evergreenmi našej populárnej piesne. Skrátka, som vďačný, že som mohol tvoriť a spievať práve v tej dobe, ktorá bola k domácim umelcom určite štedrejšia a ústretovejšia.
Keby ste sa mohli vrátiť do konkrétnej dekády vášho života, ktorá by to bola?
Pre mňa boli určite najkrajšie šesťdesiate a sedemdesiate roky minulého storočia, kedy bola naša pôvodná populárna hudba na svojom vrchole. Práve vtedy začala písať svoju slávnu históriu Bratislavská lýra, ktorá sa stala fenoménom na našej hudobnej scéne. Okrem toho sme mali priestor aj na ďalších hudobných festivaloch, spomeniem aspoň detviansku Zlatú ružu, ktorá bola práve v tom období tiež veľmi populárna.
Boli ste hviezdou populárnej relácie Repete. Čo vám účinkovanie v nej dalo a, naopak, bolo niečo, čo vám vzalo?
Relácia Repete, ktorá vznikla vďaka Ivanovi Krajíčkovi, patrí k najkrajším etapám môjho života. Vznikla na začiatku deväťdesiatych rokov minulého storočia a mala u divákov ohromný úspech.
O pár týždňov oslávite krásne životné jubileum. Chystáte pre svojich fanúšikov pri tejto príležitosti aj nejaké hudobné prekvapenie?
Pre svojich fanúšikov pripravujem koncert a dúfam, že ich poteší.
Dušan Grúň (* 26. máj 1942, Žilina) je slovenský spevák.
Maturoval v roku 1959 v Košiciach. Po maturite študoval na hutníckej fakulte VŠB v Ostrave, kde hrával v dixielande na trúbke. Neskôr začal spievať s orchestrom Iva Pavlíka. V Ostrave sa mu v roku 1964 narodila dcera Renáta. S orchestrom Josefa Vobrubu nahrával piesne v Prahe. V roku 1965 po návrate do Bratislavy (po účinkovaní v zahraniči) vystupoval viac ako tridsať rokov s Orchestrom Juraja Velčovského. V roku 1966 sa oženil s manželkou Majkou. Zatiaľ mu na troch CD nosičoch vyšlo 53 pesničiek, aj keď len v rozhlase nahral viac ako 260 skladieb.
Jeho nahrávky boli zaznamenané na desiatkach gramoplatní, ktoré zatiaľ neboli vydané. Účinkoval v zahraničí so spevákmi Karolom Duchoňom, Janou Kocianovou, Oľgou Szabovou, tiež aj s českými spevákmi Karlom Gottom, Waldemarom Matuškom, Helenou Vondráčkovou, s ktorými vystupoval v Nemecku. Účinkoval v hudobno-zábavnom programe Repete. V súčasnosti účinkuje so spevákom Martinom Jakubcom v gala-spomienkovom programe Repete Návraty a je zároveň jeho producentom. Medzi jeho hity patria aj piesne, ktorých hudobné melódie pochádzajú z bývalej Juhoslávie, napríklad Kde si bola, keď tu hrmelo či Kam pláva naša loď.
